Je Fico bábkou Kremľa? (2/2)

Rozhovor s Františkom Šebejom

Respondenti:
František Šebej
Grigorij Mesežnikov
Ivan Mikloš

Ukrajina nepatrí do NATO, lebo je v područí USA, a v Kyjeve neprebieha žiadna vojna. To sú výroky, ktoré len za posledný týždeň stihol vyprodukovať slovenský premiér Fico. Pýtali sme sa našich obľúbených mienkotvorcov, či to má podľa nich Fico z vlastnej hlavy, alebo pripúšťajú aj možnosť, že by bol ruským agentom, bábkou v rukách Kremľa alebo jednoducho človekom naviazaným na Rusko aj nejako inak ako len svojou názorovou inklináciou.

„Myslím si, že sa tak správa preto, lebo má také nastavenie, hodnotovú orietáciu, skúsenosti, výchovu a tak ďalej,“ myslí si o Ficovej motivácii Grigorij Mesežnikov. Ivan Mikloš nám odpovedal, že síce nevie, či je Fico ruským agentom, ale ak by ním bol, tak by sa nechoval inak, než ako sa chová. A toto si o Ficovi a jeho geopolitickej orientácii myslí František Šebej:

Môj názor je ten, že skúmanie pôvodu toho popudu, prečo koná v záujme Kremľa, je menej dôležitá vec. K skutočnej motivácii sa totiž ťažko dopátrať. Jednoznačne v mnohých veciach koná vyslovene v záujme Kremľa a proti bezpečnostným, národným a štátnym záujmom Slovenska. Skúmanie príčin konania v prospech Ruska v tejto kritickej situácii je síce zaujímavé, ale pre výsledok toho, čo posudzujeme, nemá podstatný význam. To je ako keby sme skúmali, či Karpatskí Nemci pod Karmasinovým vedením koncom 30. rokov na Slovensku konali priamo úkolovaní Hitlerovou NSDAP, alebo konali z čistého presvedčenia, pretože ich to naozaj ťahalo k Nemeckej ríši. V konečnom dôsledku je to irelevantné, výsledok je ten istý.

Ja rozumiem, čo hovoríte, napriek tomu ma tá otázka fascinuje z viacerých dôvodov. Pretože tých ľudí vo vysokej politike, ktorí konajú ako Fico, je toľko – či už v minulých rokoch, a tým dupľom v súčasnosti – že mne to vychádza ako schéma. Ale áno, rozumiem, že na výsledku to nemení nič, nech už by to robili z akéhokoľvek dôvodu.

Nepochybne existuje na Slovensku určité percento ľudí, ktorí konajú priamo v styku a v koordinácii s ruskou ambasádou. Takí sú. A potom sú takí, ktorých to jednoducho k tomu fašizujúcemu, autoritárnemu a k Západu nepriateľskému Rusku vnútorne inštinktívne ťahá a plnia rolu užitočných idiotov Ruska. Robia to jednoducho preto, že slúžia entite, systému a pánovi, ktorý spĺňa ich predstavy o tom, ako má vyzerať svet. Týka sa to napríklad vnútornej situácie v Rusku, ktoré je totálne v moci takzvaných oligarchov, teda ľudí, ktorí v priamom kontakte s režimom neuveriteľne zbohatli. A to sa ľuďom, ktorí tvoria Ficovo okolie, páči. To sa im pravdepodobne páči aj na Orbánovom režime, lebo oligarchický systém v Maďarsku sa začína veľmi podobať na ten, ktorý je v Rusku. Fico v roku 2024 je iný ako Fico v roku 2016 alebo 2012. Vtedy som mal pocit, že sa celkom úprimne snaží byť súčasťou Západu. Dokonca som ho aj na vlastné uši opakovane počul hovoriť, že Slovensko by malo byť priamo v tom najužšom jadre EÚ. Tie časy sú preč a toto, čo vidíme, je čosi úplne iné. Pod Ficovým vedením sa Slovensko stáva anomáliou v západnom svete, podobnou ako Maďarsko. Odráža to Ficov vnútorný svet, a preto hovorím, že je úplne jedno, či je priamo v službách, alebo sa jedná o aktivizmus z vlastného presvedčenia. V konečnom dôsledku Fico odráža mentálne a politické rozpoloženie a preferencie svojho voličstva. Bohužiaľ, toto je smutná pravda o Slovensku – v tomto je Slovensko úplne výnimočné. Ešte aj v Maďarsku sú postoje populácie k Rusku omnoho rezervovanejšie.

Presne tak, toto mi tiež príde zvláštne – ten Orbán to do nich tlačí skoro už desaťročia, a tí Maďari napriek tomu nezblbli až tak, ako Slováci sami od seba. Lebo do nich to Fico až tak dlhodobo netlačil, čiže aj na tomto asi vidno nejaké špecifiká tohto národa. Z toho, čo ste hovorili, mi tam vyvstali dve otázky. Jedna znie, či to, že Fico počas tej jeho predchádzajúcej vlády hovoril o európskom jadre a bol umiernený a v zásade prozápadný, či to nebol len nejaký jeho krátkodobý kalkul. Vtedy mu totiž zrejme išlo najmä o eurofondy, plus mal vo vláde Most, ktorý nechcel dráždiť. Ja si totiž spomínam, že on bol aj v ešte dávnejšej minulosti prudko – povedal by som – až prosovietsky a prokomunistický, a toto obdobie, o ktorom hovoríte, bola ako keby len taká krátka odchýľka. Nemôže to byť takto?

Samozrejme, môže to byť tak. Ľudia, ich preferecie, názory a postoje sú veľmi tekuté piesky. Ľudia sa menia životnou skúsenosťou, vekom, a menia sa aj vzhľadom na prostredie, ktoré sa mení. Európa v rokoch 2023 a 2024 je úplne iná, ako bola pred tými piatimi alebo desiatimi rokmi. Na druhej strane, sú aj nejaké inklinácie, postoje, hodnoty a emocionálny svet, ktorý v človeku zostáva. Keď sa človek narodí do autoritárnej alebo antisemitskej rodiny, tak v podstate už od útleho veku, odkedy rozumie ľudskej reči, nasáva útržky viet a postoje svojich rodičov a svojho okolia, a keď dorastie do veku, keď sa má rozhodovať, ako voliť, tak to všetko je v ňom. Myslím si, že aj vo Ficovi je niečo ako stála afinita k neliberálnemu, autoritárnemu východnému komunistickému svetu. On sa zrejme v tých voľnomyšlienkárskych a rovnostárskych západných salónoch nikdy necítil celkom doma.

Hovoríte, že veľa z politikov alebo verejne činných ľudí, ktorí pôsobia v prospech Ruska, to robí z vlastného presvedčenia a nič za to nemá. Napriek tomu je aj viacero takých, ktorí za to niečo majú. Tých príkladov je viacero, od nemeckého exkancelára Schrödera, ktorý bol vždy proruský, ale všetci si hovorili, že veď to on robí len tak – a nakoniec získal miesto v dozornej rade Rosneftu, až po bývalú rakúsku ministerka zahraničia, o ktorej sa síce zatiaľ nevie, že by niečo získala, ale presťahovala sa do Ruska. Takýchto prípadov je iks, a mne to začína už pomaly pripadať, akoby toto bola nejaká schéma, v rámci ktorej oni tých ľudí lovia. Takisto za Mečiara, teda desaťročia dozadu, keď Rusko nebolo na vzostupe, ale bolo v podstate v troskách, tak vtedy slovenská tajná služba vykonávala záležitosti ako Akciu Neutrón, Akciu Dežo, ktoré boli zamerané na odklonenie Slovenska od Západu. A mne príde málo pravdepodobné, že by tieto veci robili sami od seba. Preto rozmýšľam, či v tomto nie je nejaký systém, že oni si týchto ľudí lovia, a tí potom rozprávajú rad za radom presne to isté ako cez kopirák.

Je to tak už celé dejiny, že podporovatelia Ruska, ruskej expanzívnej politiky a ruských záujmov sú taká zvláštna zmes ľudí, z ktorých niektorí to robia vyslovene za peniaze, a iní sú užitoční idioti Moskvy, ktorí to robia preto, lebo im celkom nefungujú kognitívne funkcie. To platí na veľkú časť európskej aj americkej ľavice, a to nielen tej extrémnej. Zoznam užitočných idiotov Moskvy od 20.-30. rokov 20. storočia až doteraz sa miestami číta ako „who is who svetovej literatúry“. Nájdete tam hocikoho vrátane jedného z najväčších dramatikov všetkých čias Georgea Bernarda Shawa, ktorý navštívil Ukrajinu počas holodomoru a úplne vážne vypisoval do západných médií, ako je v Rusku úžasne a ako sa tam všetci majú dobre, pričom vtedy na Ukrajine zomierali doslova státisíce ľudí od hladu. Je to zmeska ľudí zaplatených – ale povedal by som, že tých je relatívne menej -, a tých snaživých, pomotaných, dopletených alebo a priori zo svojho vnútra zlých a slúžiacich Temnému pánovi tam vonku. Tých je podľa mňa väčšina.

To už je vlastne aj ťažko povedať, ktoré z toho je horšie.

Ten dôsledok je podľa mňa ten istý. Ale hrozivé je to vtedy, keď sa tento hodnotový a názorový svet opiera o nejakú výraznejšiu voličskú väčšinu.

Čo je dnes u nás.

Čo je dnes u nás, a bohužiaľ nielen u nás.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:

(foto: Instagram RF, FŠ)